Hello Houston, We Have a Problem! Aj Európa už má svoj menový fond

Autor: Jozef Kollár | 25.3.2011 o 9:52 | (upravené 25.3.2011 o 10:01) Karma článku: 12,00 | Prečítané:  2481x

Takto by sme mohli parafrázovať súčasnú situáciu v eurozóne. Včera na summite v Bruseli bol schválený európsky stabilizačný mechanizmus, tzv. euroval II. Dajme teraz bokom politiku. Tá je takmer vždy o kompromisoch a pohybuje sa v teórii možného. Jeden politik mi včera povedal, že môžeme síce „ísť po pravde“, ale musíme byť súčasne „realistickí“. Tak poďme teda po tej pravde a pozrime sa na úskalia nového eurovalu, výstižnejšie Európskeho menového fondu.

Viem, že nasledujúce dva príklady znamenajú úplne rozdielny obsah, ale uvediem ich len kvôli uvedomeniu si rozsahu projektu nového eurovalu. Keď Slovensko na prelome rokov 1999 a 2000 zachraňovalo svoje domáce banky, táto operácia si vyžiadala sumu približne 3,8 mld. eur (115 mld. skk), čo predstavovalo viac ako 12% vtedajšieho HDP.

Účasť Slovenska na novom eurovale by mala byť vo výške 5,8 mld. eur, čo predstavuje takmer 9% súčasného HDP. Teda robustnosť operácie je veľmi podobná. Vtedy sme však zachraňovali domáce banky, teraz – pod vznešeným cieľom stability eura – ideme zachraňovať nezodpovedných susedov. Z uvedenej sumy 5,8 mld. eur prispejeme v hotovosti vo výške 659 mil. eur. Celú túto sumu si budeme musieť požičať na finančných trhoch a v plnej miere sa započíta do deficitu verejných financií. Polovica už v lete 2013 a zvyšok do roku 2016.

Zostatok vo výške 5,14 mld. eur budeme postupne dodávať vo forme mixu, tvoreného garanciami a tzv. kapitálom na požiadanie, čo je de facto tiež hotovosť. A tu je prvé riziko. Podiel hotovosti nie je ohraničený zhora, takže po tom, čo sa deje v Portugalsku (demisia premiéra po neschválení úsporných opatrení v parlamente), ak by o pomoc požiadalo Španielsko, nebodaj Taliansko, potom by to mohla byť aj celá uvedená suma 5,14 mld. eur.

Druhým problémom je hlasovací mechanizmus nového eurovalu. Na prvý pohľad sa tvári, že Rada guvernérov, tvorená ministrami financií členských krajín, rozhoduje v kľúčových veciach jednomyseľne: poskytnutie finančnej pomoci konkrétnej krajine a jej podmienky, celková pôžičková kapacita stabilizačného mechanizmu, používané finančné nástroje, etc. Teda každá krajina tu má právo veta.

Avšak už jednoduchá väčšina je postačujúca pri hlasovaní o obnove splateného kapitálu na jeho pôvodnú úroveň v prípade, že bol redukovaný kvôli nutnosti krytia strát, alebo je nevyhnutné doplniť kapitál kvôli zabráneniu platobnej neschopnosti eurovalu voči svojim veriteľom. A tieto „dodávky“ budú realizované tiež v hotovosti. Pri rozhodovaní o nich jednoduchou väčšinou bude váha nášho hlasu takto zanedbateľná.

Tretím problémom je účasť privátneho sektora. Už sme si pomaly zvykli, že európski politici len veľmi neradi nazývajú problémy pravým menom. Vyhýbajú sa termínom ako riadený bankrot krajiny, default, platobná neschopnosť krajiny. A tak vymysleli pojem „účasť privátneho sektora“ (private sector involvement). Ak analýza udržateľnosti verejného dlhu krajiny, ktorá požiada o pomoc ukáže, že jej makroekonomický program nie je realistický, krajina bude požiadaná eurovalom, aby sa zapojila do vyjednávania so svojimi veriteľmi. Ich cieľom má byť obnovenie udržateľnosti verejného dlhu. V zrozumiteľnej reči to znamená, že veritelia prídu o časť istiny dlhopisov, ktoré držia a dlh problémovej krajiny sa reštrukturalizuje, pokiaľ ide o jeho objem, výšku úročenia a dobu splatnosti. Nemalo by však ísť o „požiadanie“ krajiny vyjednávať, ale o „povinnosť“.

Toto by bolo v poriadku, ak by prichádzal do úvahy aj bankrot krajiny v prípade, že jej vyjednávanie s veriteľmi nebude úspešné. A ak by tým bola ohrozená stabilita celej eurozóny, tak potom aj vylúčenie problémovej krajiny z klubu. Takéto jasné pravidlo bohužiaľ nebolo dodnes prijaté.

Snehová guľa sa zväčšuje a eurozóna ju tlačí pred sebou. Dokedy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?