Pokiaľ ide o Helénsku republiku, nič sa „nezlomilo“

Autor: Jozef Kollár | 16.6.2011 o 18:07 | (upravené 16.6.2011 o 18:14) Karma článku: 16,70 | Prečítané:  3454x

Klamať politici nesmú a média by nemali. Ak to robia tí prví, v demokracii im to spočítajú voliči. Ak to robia tí druhí, je to mediokracia. Tak ako to je naozaj s postojom liberálov ku gréckej pôžičke?

Najskôr krátka rekapitulácia:

 

a) Pred voľbami sme jasne odmietli pôžičku Grécku a po voľbách sme toto odmietnutie aj presadili v parlamente. Zo Slovenska neodišlo 820 miliónov eur.

b) Navýšenie eurovalu 1 odmietame.

c) Vstup Slovenska do eurovalu 2 odmietame rovnako.

 

Na tomto sa nič nemení. Grécko však požiadalo o ďalšiu pôžičku z eurovalu 1. Politický záväzok na vstup Slovenska do tohto mechanizmu podpísal ešte exminister Počiatek. Ponúkli sme preto koaličným partnerom podmienky, splnenie ktorých v praxi znamená štátny bankrot Grécka. Posúďte sami, tu sú:

1.      silná účasť privátnych veriteľov Helénskej republiky, t.j. predĺženie splatnosti dlhopisov (roll-over, resp. debt exchange), zníženie úrokovej miery a zníženie nominálnej hodnoty dlhopisov (hair-cut) minimálne v takej miere, ktorá zabezpečí schopnosť Grécka v dohodnutej lehote/lehotách svoje finančné záväzky splatiť/splácať

2.      kolaterál, ktorý Helénska republika poskytne ako zábezpeku za svoje záväzky, pričom v prípade, že v budúcnosti Helénska republika nebude schopná v dohodnutých lehotách a za dohodnutých podmienok svoje záväzky splácať, dôjde k automatickej realizácii kolaterálu

3.      záväzok privatizácie štátneho majetku Helénskej republiky s definovanou časovou schémou a jej prislúchajúcimi objemami privatizovaného majetku vo finančnom vyjadrení, pričom výťažok z privatizácie bude výlučne použitý na splácanie verejného dlhu

4.      písomný záväzok relevantných opozičných politických strán Helénskej republiky dodržiavať Program (cross-party agreement)

5.      záväzná účasť Medzinárodného menového fondu minimálne v miere, v akej sa podieľa na celkovom finančnom mechanizme

Už podmienka č.1 silne rozdeľuje eurozónu a aj preto zasadnutie ministrov financií eurozóny 14.6. skončilo bez výsledku. Navyše proti účasti privátneho sektora je aj samotná ECB. Dôvod je prirodzený, keďže má nakúpené slušné objemy gréckych dlhopisov vo vlastnom portfóliu a pán guvernér by rád ukončil funkčné obdobie bez veľkej nehody.

Pokiaľ ide o podmienku č.2, nech sa zriadi záložné právo v prospech nových veriteľov Grécka na niekoľko lukratívnych ostrovov, resp. iný hmotný majetok. Naši partneri majú problém s automatickou realizáciou kolaterálu v prípade neschopnosti Grécka splácať záväzky.

So záväzkom privatizácie je tiež problém. Hneď dva. Značný čas zaberie príprava samotnej legislatívy s tým spojenej a navyše najprv treba urobiť poriadok v katastroch. Podľa ich súčasného stavu nie vždy je možné určiť, čo je vo vlastníctve štátu a čo nie je.

Najhoršie to je so záväzkom opozičných strán s plnením Programu, hodnotenie ktorého predchádza čerpaniu každej tranže, aj súčasnej pôžičky (na ktorej sa Slovensko vďaka našim hlasom nepodieľa). Je totiž problém nájsť dohodu v rámci samotnej gréckej koalície, nie to ešte opozície.

A teraz nepochopiteľný paradox:

a)     médiá nás odsudzujú, že sme „sklamali“, „zradili“, „otočili“, že všetky podmienky sú totožné s podmienkami Nemcov. No nie sú. To je lož. A práve preto, že nie sú,

b)    partneri nám naopak vyčítajú, že kladieme podmienky, ktoré sa nedajú na bruselskej úrovni vyrokovať a v praxi by to vlastne znamenalo, že Slovenské veto zablokuje celú druhú pôžičku pre Grécko.

Áno, dôsledky by boli značné. Pre celú Európu. Možno ešte horšie, ako v prípade pádu Lehman Brothers v septembri 2008, ktorý odštartoval svetovú hospodársku krízu. Ale Grécko musí prejsť očistcom. Mám obavy, že „náklady“ súčasných riešení sú síce rozložené v čase, ale v kumulovanej forme ďaleko vyššie. Gréci musia zmeniť svoju mentalitu. Takejto zmene šok prospieva viac, ako chronické kvasenie. Aj nám v konečnom dôsledku pomohli „šoky“ z rokov 1968 a 1989. Ten prvý nám ukázal nádej, že dá sa aj inak. Ten druhý ukončil bláznivé experimenty.

Momentálne sa získal čas, keďže definitívne sa má rozhodnúť 11. júla. Dovtedy možno Grécko skrachuje samo a nikto nebude môcť za vinníka označiť neposlušné dieťa Európy, Slovensko. Ak prežije ešte niekoľko dní, problému sa nezbavíme ani my. Povinnosťou každej vlády (aj slovenskej) je chrániť majetok vlastných občanov. Táto pravda nám káže neposlať do Grécka ani cent. Bližšie o tejto téme môžete nájsť tu.

A nielen to. Naši vyjednávači by mali ísť do Bruselu so silným mandátom nášho parlamentu, ktorý aj im samotným vytvára určité „krytie“. Ak však tento mandát bude slabý (t.j. budú ho tvoriť mäkšie, ako hore uvedené podmienky) a navyše nezáväzný, potom nezíska podporu našich hlasov. Slabý a nezáväzný mandát je totiž to isté, ako žiaden mandát.

Aj takáto situácia môže reálne nastať. Aktiváciu finančných prostriedkov z eurovalu 1 pre Grécko totiž de jure môže za Slovensko podpísať aj vyšší štátny úradník a nie je v silách parlamentu tomu zabrániť. Kto však za toto ponesie politickú zodpovednosť?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?