Ešte v novembri minulý rok sme vyzvali ministra Mikloša, aby nerezignoval na konsolidačné úsilie v štátnom rozpočte pre rok 2012 a pripravil taký balík opatrení, ktorý by umožnil schváliť rozpočet na tento rok s deficitom 3,8% (namiesto 4,6%).
Čo nás ale prekvapilo, bola skutočnosť, že na záverečnom rokovaní o uvedenom balíku naši partneri vo vláde, KDH a MOST, odmietli o čomkoľvek diskutovať s odôvodnením, že idú predsa voľby. Teda poľavenie v konsolidačnom úsilí v kombinácii so skutočnosťou, že parlament schválil v októbri 2011 navýšenie špecifických štátnych záruk SR v prospech eurovalu zo 4,4 mld. eur na 7,7 mld. eur tiež prispeli k zníženiu nášho ratingu. Navyše, Slovensko si samo bude musieť už o pár mesiacov požičať na hotovostný vklad do ESM. Ďalší dôvod, prečo došlo k piatkovému zníženiu ratingu Slovenska.
Pod znížený rating sa mohol podpísať aj výrazný pokles Slovenska v rebríčku ekonomickej slobody, k čomu výrazne zase prispela miera korupcie.
Odmietame zľahčovanie tejto udalosti iba suchým odvolávaním sa na vývoj v celej eurozóne, ako to urobil štátny tajomník ministerstva financií. O rating predsa neprišla celá eurozóna.
S&P znížením ratingu deviatich krajín vyslala európskym lídrom jasný signál, že riešenia, s ktorými po každom summite prichádzajú, trhy od začiatku považujú za nedostatočné. Stratou najvyššieho ratingu Francúzska (ide o druhého najväčšieho prispievateľa do eurovalu) bude pre zachovanie AAA-ratingu eurovalu nevyhnutné ďalšie zvýšenie objemu záruk a to nielen zo strany „trojáčkového“ Nemecka. Kvôli zachovaniu pomerov, ktoré stanovil distribučný kľúč pre jednotlivé členské krajiny, sa zvyšovaniu záruk pre euroval o pár mesiacov zrejme nevyhne ani Slovensko.
V opačnom prípade klesne rating eurovalu, čo povedie k tomu, že samotný euroval si bude požičiavať drahšie. Tým sa automaticky zvýšia aj náklady pre štáty, eurovalom zachraňované.
Ešte dodajme, že strata najvyššieho ratingu (AAA) nie je žiadnou dočasnou, krátkodobou záležitosťou. Kanada potrebovala 10 rokov a Austrália dokonca 17 rokov, pokým sa opäť vrátili do elitného klubu.
A teraz ten (obratný) obrat ministra financií. Pre WallStreetJournal 12.1.2012 uviedol toto:
„Lídri eurozóny musia zabezpečiť prežitie spoločnej meny, čo v sebe zahŕňa aj posúdenie nákladov všetkých alternatív, ako to dosiahnuť“. Doslova oznámil, že „záchrana eurozóny v jej súčasnej forme nie je rozumným riešením“. . . „Európa musí zvážiť všetky scenáre na záchranu eura, vrátane poskytnutia možnosti členským štátom opustiť eurozónu“. Aký to posun?
Lenže my sme pred takmer rokom tvrdili, že Grécko musí:
- opustiť eurozónu (ak by to malo ohroziť stabilitu celej eurozóny)
- vrátiť sa k drachme a následne ju devalvovať
A o potrebe riadeného bankrotu Grécka ako takého sme pred takmer dvoma rokmi písali tu.
Minister Mikloš uviedol, že „je spokojný s navýšením pôžičky pre IMF (ktorá má byť použitá na pomoc eurozóne), ale zvýšenie kapacity permanentného eurovalu zostáva otvorenou otázkou. Aj fiškálnu úniu už vníma ako „pakt o prísnych, automatických a vymožiteľných spoločných pravidlách pre všetkých, ktoré zabránia vládam, bankám a súkromnému sektoru správať sa nezodpovedne“, ale nie ako „úvahy o daňovej harmonizácii a o vytváraní ďalších centrálnych európskych inštitúcií“.
Všetci v SaS vítame, že minister financií už uvažuje v alternatívach, dokonca pripúšťa odchod niektorých krajín z eurozóny. Až doposiaľ totiž uvažoval výlučne v „hlavnom prúde“ s Bruselom. Postupne koriguje svoj názor. Neskôr, ale predsa.