V čase paniky aj konzervatívni páni panikária

Autor: Jozef Kollár | 1.6.2012 o 11:54 | Karma článku: 23,10 | Prečítané:  4062x

V ostatných dňoch dochádza k masovému runu na banky v Grécku, Španielsku, Taliansku a dokonca aj vo Francúzsku. Miliardy eur z vkladov končia na účtoch nemeckých, britských a švajčiarskych bánk. Nejde o žiaden apokalyptický film, ale o reálnu paniku v eurozóne. Tak dopadne každý politický projekt, ktorý ignoruje prirodzené ekonomické zákonitosti. No úplne najhoršie je, keď v panike začnú panikáriť aj samotní politickí lídri. V tomto prípade prekvapujúco aj skúsený, starší a konzervatívny pán, Mário Monti.

V každej z južných krajín môžu byť motívy vkladateľov vybrať svoje peniaze z bánk a poslať ich „na sever“ mierne odlišné. V Grécku je to faktický štátny bankrot, v Španielsku obavy z bankrotu domácich komerčných bánk, v Taliansku nedôvera v schopnosť domácej vlády presadiť úsporné opatrenia. A vo Francúzsku? Žeby nedôvera v celú eurozónu? Ľudia sa boja o znehodnotenie svojich úspor. V danej neoptimálnej situácii sa každý jednotlivec snaží optimalizovať svoju pozíciu.

 

Nech už sú príčiny paniky akékoľvek, riešenie, ktoré navrhol taliansky premiér Monti nebude fungovať z princípu. Navrhuje totiž vznik spoločného fondu na ochranu vkladov v celej eurozóne. Do takéhoto fondu by prispievali komerčné banky (v konečnom dôsledku ich klienti) všetkých krajín eurozóny a naopak, v prípade krachu niektorej z bánk, by tento fond vyplatil vklady vkladateľov skrachovanej banky.

 

Presne takýto systém poistenia vkladov funguje na Slovensku od roku 1996, kedy bol založený Fond ochrany vkladov. Keď skrachovala Devín banka, Fond vyplatil vkladateľom približne 11 mld. korún. Nemal v tej dobe takúto hotovosť, tak si požičal od NBS. Následne zdvojnásobil cenu poistenia vkladov, komerčné banky to preniesli na klientov (znížením úročenia vkladov) a Fond pôžičku NBS nakoniec splatil.

 

Fakt niekto myslí vážne, že takéto „kasíno“ bude fungovať na úrovni celej eurozóny? Na straty sa opäť poskladajú všetky (komerčné banky) a všetci (v konečnom dôsledku vkladatelia eurozóny). Miera rizík, s ktorými pracuje bankový sektor, je v každom členskom štáte iná. Rovnako kapitálová vybavenosť bánk je v každom členskom štáte odlišná. Neverím, že sa členské štáty dohodnú čo i len na technických detailoch – výška sumy, do akej budú vklady poistené, výška poistného, ktoré majú platiť komerčné banky podľa ich rizikového profilu a pod.

 

A navyše, ak by niektorá z krajín opustila eurozónu (a typujem, že sa tak do konca roka s vysokou mierou pravdepodobnosti stane), potom sa úspory domáceho obyvateľstva znehodnotia tak či tak, cez devalváciu novej „domácej“ meny. Poistné schémy chránia vkladateľov pred stratou istiny vkladu, nie pre stratou hodnoty v dôsledku devalvácie – pri konverzii z eura do domácej meny.

 

Európski lídri to zjavne ťahajú k politickej federalizácii Európy. Potom za správne považujem opýtať sa ľudí v referendách, či si želajú Spojené štáty európske. Je neprípustné, aby sa tak dialo pomocou skrytých „medzihier“ (euroval 1, euroval 2, spoločný fond ochrany vkladov, spoločné euro-dlhopisy, spoločné daňové základy, jednotné daňové sadzby, spoločné európske ministerstvo financií, spoločný štátny útvar). A navyše pomocou hier, ktoré sú samotnými politikmi vydávané raz za tzv. solidaritu, inokedy za nutnosť stability, alebo za nutnosť záchrany našej meny. To je falošné a nebude to fungovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?