Niežeby sa samotná štúdia narodila v prvých dňoch roku 2015. Ona je na svete už od júna 2014. Viac ako pol roka vláda odolávala jej zverejneniu. Prelomila mlčanie až po silnejúcom verejnom a opozičnom tlaku. Minister zdravotníctva by mal urýchlene odpovedať na otázku, aký bol dôvod čokoľvek utajovať. Veď ide o stovky miliónov eur z verejných zdrojov a kto iní, ak nie tí, ktorí tieto zdroje (cez platenie daní) tvoria, majú právo vedieť ako budú požité. Alebo je tu ešte iný dôvod držať bobríka mlčanlivosti? Niekomu vyhovuje neinformovaný volič. Informačná asymetria totiž spravidla vedie k nižšej kvalite rozhodovania vo voľbách.
To, že Slovensko akútne potrebuje novú nemocnicu, je nespochybniteľný fakt. Ale ako a najmä za čo ju postaviť? Štát peniaze na celý projekt nemá a súkromný investor do tak robustného projektu vstúpi, len ak niekto (štát) prevezme na seba podstatnú časť rizík. Inak povedané, garantuje súkromnému investorovi dohodnutú výnosovú mieru jeho kapitálovej investície. V snahe rozseknúť tento rébus, ministerstvo zdravotníctva (bez výberového konania) zadalo spracovanie štúdie uskutočniteľnosti v sume cca 700 tisíc eur..
Boli posudzované tri scenáre. Zjednodušene: a) nemocnicu postaví a bude prevádzkovať štát, b) pôjde o projekt verejno-súkromného partnerstva a c) výstavbu obstará a zrealizuje štát a na prevádzku si prenajme renomovanú súkromnú firmu, tzv. zmluvného operátora.
Pokiaľ ide o dopady na štátny dlh, v prvom prípade je to 366 mil. eur, v druhom 178 mil. a v treťom scenári 343 mil. eur. Takže (zdanlivo) vyhráva model PPP-projektu. Rezort už medzitým spustil výberové konanie. Prečo hovorím o zdanlivom víťazstve PPP scenára? Sú na to dva dobré dôvody:
Po prvé, ak budú prevádzkové výnosy novej nemocnice nižšie ako plánované, súkromný investor bude požadovať od štátu doplatok (tzv. platbu za dostupnosť), aby pokryl prevádzkové náklady, splátku bankového dlhu a navyše dosiahol projektovanú mieru návratnosti investovaného vlastného kapitálu. Rezort zdravotníctva sa nechal počuť, že hľadá alternatívu, aby štát nemusel doplácať nič. Samotná štúdia naopak hovorí, že ak štát toto riziko na seba neprevezme, „projekt nepriláka ani investora, ani financujúce banky“. Ale potom nie je jasné, prečo rezort vôbec spúšťa výberové konanie na PPP-projekt.
Po druhé, samotná štúdia uskutočniteľnosti uvádza, že v prípade realizácie projektu štátom (bez účasti súkromného investora), jedným z kľúčových rizík má byť navýšenie objemu investície (rozumej predraženie projektu), oneskorenie stavebných prác a suboptimálne prevádzkové riadenie novej nemocnice (rozumej vymknutie sa prevádzkových nákladov spod kontroly). Príčiny sú len dve. Buď sa a priori predpokladá, že štát bude mať pri tomto projekte babráckych manažérov, alebo že manažéri budú síce smart, ale budú kradnúť.
Nakoniec sa natíska otázka: uviedol by autor štúdie uvedené riziká na adresu štátu aj v prípade, ak by štúdiu realizoval na objednávku švajčiarskej konfederácie, alebo nórskeho kráľovstva? Alebo spracovateľ štúdie len reálne zhodnotil riziká a náklady našej karpatskej demokracie?
Jozef Kollár
poslanec NRSR