Ako na výstavbe novej nemocnice v Bratislave môžu zarobiť občania?

Autor: Jozef Kollár | 11.2.2015 o 9:00 | (upravené 11.2.2015 o 16:00) Karma článku: 6,51 | Prečítané:  1174x

Pre tých, ktorí nedočítajú tento text do konca, chcem vyslať tri stručné posolstvá: Vláda sa rozhodla postaviť novú nemocnicu formou PPP (verejno-súkromného partnerstva a nechať tak zarobiť spriaznenému súkromnému investorovi výnosnosť kapitálu 15,6% ročne a dosiahnuť hrubý zisk približne 25 miliónov ročne. Toto všetko po dobu 20 rokov a z našich daní. Náš návrh je postaviť nemocnicu formou VOP (Verejno-občianskeho partnerstva) a nechať zarobiť na tomto projekte desiatky tisíc občanov Slovenska. Ale to by musel premiér Fico zastaviť žonglovanie ministra Čisláka s číslami. Ako nato?

1. Chronológia postupu Vlády SR:

 

jún 2014

Vláda SR schválila Štúdiu uskutočniteľnosti v rámci zámeru realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave, ktorú spracovala spoločnosť E&Y (Štúdia)

august až október 2014

Stretnutia s možnými záujemcami o projekt (26 firiem)

9. január 2015

Po tlaku médií a  opozície bola zverejnená pol roka utajovaná Štúdia

16. január 2015

Týždeň po odtajnení Štúdie bolo vo Vestníku verejného obstarávania zverejnené obstarávanie zákazky „Koncesia na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB)“, pričom bola zvolená forma súťažného dialógu (= výzvu na účasť v dialógu obstarávateľ pošle len vybratým záujemcom)

27. február 2015

Koniec lehoty na predkladanie žiadosti o účasť v dialógu

 

Štúdia uskutočniteľnosti posúdila tri spôsoby realizácie UNB

Spôsob realizácie projektu

Investičné náklady

Dlh na súvahe štátu

Požadovaná výnosnosť

EBITDA

Úroková sadzba

Klasická forma cez verejné obstarávanie

350 mil.

366 mil.

n/a

10% - 23%

4,60%

PPP

254 mil.2)

1781)

15,60%

20% - 28%

6,50%

Špecificky variant: štát obstará, zmluvný operátor prevádzkuje

350 mil.

343 mil.

0%

15% - 25%

4,00%

1) Podľa novej metodiky ESA 2010 ČSH platby za dostupnosť (178 mil. eur) vchádza do dlhu štátu
2) V informácií MZ SR pre poslancov NRSR sa prekvapujúco objavil údaj 165 mil., pri nezmenenom rozsahu poskytovaných služieb UNB (replikuje doterajšie 3 nemocnice)

 

Vláda SR sa rozhodla pre realizáciu projektu formou Verejno-súkromného partnerstva (PPP). Odôvodňuje to tým, že:

  • výška investičných nákladov bude výrazne nižšia (o takmer 100 mil. eur – Štúdia vychádza z údajov Mot Macdonald UK, ktoré sú staré 13 rokov a z údajov slovenského MDVRR SR, starých 6 rokov)

  • súkromný investor neprekročí kapitálové výdavky, ani dĺžku výstavby

  • platba za dostupnosť nevojde do verejného dlhu (podľa E&Y čistá súčasná hodnota platby za dostupnosť vchádza do dlhu, čaká sa na vyjadrenie Eurostatu,)

  • súkromný investor bude garanciou efektívnej prevádzky UNB (ale zmluvný operátor ju bude garantovať tiež).

Verejný obstarávateľ deklaruje svoj záujem, aby súťažný dialóg „priniesol najvhodnejšie riešenie pri minimalizácii nákladov verejného obstarávateľa“.

Nie je však jasné, prečo by súkromný investor mal postaviť UNB s investičnými nákladmi až o 40% nižšími, ako v prípade, keď investorom bude štát. Riziko, že štát bude stavať UNB s investičnými nákladmi vyššími o 40% sa dá ošetriť tak, že si zazmluvní generálneho kontraktora (napr. s 20% development maržou, viď nižšie).

Štúdia uskutočniteľnosti hovorí o tom, že v prípade “Verejno-súkromného partnerstva“ štát bude musieť tzv. platbou za dostupnosť garantovať súkromnému investorovi operačné riziko, t.j. že UNB nedosiahne projektované výkony/výnosy. Ak budú výnosy novej nemocnice nižšie ako plánované (v dôsledku nižšieho rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti), súkromný investor bude požadovať od štátu doplatok, tzv. platbu za dostupnosť vo výške 178 mil. eur, aby pokryl:

  • prevádzkové náklady,

  • splátku bankového dlhu

  • a navyše dosiahol projektovanú mieru výnosnosti investovaného vlastného kapitálu vo výške 15,6% p.a.

To znamená, že v takto nastavenom PPP projekte by operačné riziko súkromného investora bolo nulové a jeho motivácia, aby UNB fungovala efektívne, by sa tiež limitne blížila k nule.

Rezort zdravotníctva sa nechal počuť, že hľadá alternatívu, aby štát nemusel nič doplácať. Samotná Štúdia naopak hovorí, že ak štát toto riziko na seba neprevezme, „projekt nepriláka ani investora, ani financujúce banky“. Ale potom nie je jasné, prečo sa už spustilo výberové konanie na PPP-projekt UNB.

Ak by aj štát vyrokoval nulovú platbu za dostupnosť, zostáva kľúčová otázka, prečo má na UNB (ktorú bude 100%-mi vlastniť štát) profitovať súkromný investor so ziskovou maržou (EBITDA marža) 20% až 28%?

2. Riešenie formou „Verejno-občianskeho partnerstva“

 

To, že Slovensko akútne potrebuje novú nemocnicu, je nespochybniteľný fakt. Ale ako a najmä za čo ju postaviť? Štát peniaze na celý projekt nemá a súkromný investor do tak robustného projektu vstúpi, len ak niekto (štát) prevezme na seba podstatnú časť rizík. Inak povedané, garantuje súkromnému investorovi dohodnutú výnosovú mieru jeho kapitálovej investície vo výške 15,6% p.a..

Model „Verejno-občianskeho partnerstva“ predstavuje nasledovnú inštitucionálnu a finančnú štruktúru:

  • Štát založí špeciálnu projektovú organizáciu (SPV), kde bude 100%-ným vlastníkom

  • SPV na výstavbu UNB zazmluvní generálneho kontraktora a zaplatí mu približne 20% development margin, preto vychádzame z ceny 250 mil. eur (indikatívna cena výstavby formou PPP) + 20%

  • Investičné náklady vo výške cca 300 mil. eur budú financované:

    60% (180 mil. eur) cudzie zdroje – konzorcium bánk (úroková sadzba 4%)

    40% (120 mil. eur) kvázi equity – financované cez vládne dlhopisy

  • Štát emituje vládne dlhopisy:

objem:  120 mil. eur
nominálna hodnota:  1.000 eur
umiestnenie:  retailovým spôsobom (predaj cez banky
občanom,  pri stanovení max. limitu na
jednu FO, napr. 10.000  eur)
úroková sadzba: do 15,6% p.a. (takúto výnosovosť
garantuje štát  v PPP súkromnému investorovi)
doba splatnosti: 20 rokov
  • Prevádzkovanie UNB štát zabezpečí prostredníctvom zmluvného operátora, ktorý má zahraničné skúsenosti s projektmi obdobného typu a rozsahu zo zahraničia(s takýmto variantom počíta aj Štúdia)

3. Porovnanie modelu

„Verejno-súkromného partnerstva“ (PPP) a „Verejno-občianskeho partnerstva“ (VOP)

Porovnanie oboch modelov z pohľadu výhodnosti pre štát a pre jeho občanov:

  • A:

    Ziskovosť
     projektu v modeli VOP bude 15% až 25% p.a. (EBITDA margin) a príjemcom týchto ziskov bude SPV, vlastnená štátom (= príjmy rozpočtu verejnej správy)

    Ziskovosť projektu (IRR) v modeli VOP bude do 15,6% a konečným príjemcom výhod bude 50.000 až 120.000 občanov SR

  • B: Výnosnosť  investície (IRR) v modeli VOP bude do 15,6% a konečným príjemcom výhod bude 50.000 až 120.000 občanov SR

    Výnosnosť  investície (IRR) v modeli PPP bude rovnako 15,6%, ale konečným príjemcom výhod by bol súkromný investor (koncesionár)

  • C: Dopad na verejný dlh v modeli VOP by bol 300 mil. eur (celé investičné náklady)

    Dopad na verejný dlh v modeli PPP by bol 178 mil. eur (čistá súčasná hodnota platieb za dostupnosť – uvádza sa priamo v Štúdii uskutočniteľnosti)

    Rozdiel je vo výške 122 mil. eur, čo predstavuje 0,28% súčasného objemu verejného dlhu SR (43 mld. eur k 1.1.2015). Navyše, podľa Štúdie by UNB (PPP model) mala dosahovať hrubý zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi (EBITDA) cca 25 mil. eur ročne. Vo variante, že UNB obstará štát a prevádzkuje zmluvný operátor, by dosahovaná hodnota zisku mohla byť obdobná (znížená o poplatok operátorovi) a navyše by tvorila každoročné príjmy ŠR.

    Dopad na verejný dlh by bol v horizonte 20 rokov neutrálny, prípadne mierne pozitívny.

  • D: Motivácia prevádzkovať UNB efektívne v modeli VOP je garantovaná zmluvným operátorom, ktorý nemocnicu prevádzkuje za trhovo obvyklú odplatu (incentive).

  • E: Každý občan, ktorý by investoval do kúpy štátneho dlhopisu 1.000 eur, počas 20 rokov by získal  4.120 eur. Jeho investícia by sa za uvedené obdobie zhodnotila štvornásobne a násobne viac, ako v prípade bežných bankových termínovaných produktov.

Alternatívne je okrem retailových štátnych dlhopisov možné uvažovať s finančnými zdrojmi DSS.

ZÁVER:

 

  1. MZ SR už minulo 3 mil. eur na poradcov (720 tis. € Štúdia, 2,25 mil. € proces výberu koncesionára) a stále nie schopné definovať najvhodnejšie riešenie.

  2. Vyzývame preto R. Fica, aby zastavil toto žonglovanie ministra Čisláka s číslami a odmietol finančné vysávanie zdravotníctva - cez predražený projekt – súkromným investorom.

  3. Vyzývame ministra Čisláka, aby MZ SR pri úvahách o výstavbe UNB zohľadnilo aj model VOP. Ak má štát garantovať súkromnému koncesionárovi 15,6% výnosovú mieru investície, potom nech radšej vytvorí priestor pre zhodnotenie úspor obyvateľstva a dá na projekte zarobiť vlastným občanom.

 

 

Jozef Kollár
podpredseda Výboru NRSR pre financie a rozpočet

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?