J. Kollár: Ficovo zlyhanie v eurofondoch

Autor: Jozef Kollár | 24.3.2015 o 15:55 | Karma článku: 11,47 | Prečítané:  2715x

Na úvod si pripomeňme jeden výrok premiéra Fica, ktorý 23. apríla 2009 povedal: „Schopnosť vyčerpať eurofondy je pre mňa dôležitejšia ako vnútrokoaličné vzťahy." V lete 2012, potom,  ako opäť prevzal moc, ten istý Róbert Fico vyhlásil: "Chcem prinútiť každého ministra, že mi vlastnou krvou podpíše, že minie prostriedky v rámci európskych fondov." A ako to celé po šiestich rokoch dopadlo?

Tvrdé dáta hovoria, že: počas 21 mesiacov vlády Ivety Radičovej bolo priemerné mesačné tempo zazmluvnenia eurofondov o 26% vyššie, ako priemerné mesačné tempo počas 63 mesiacov vlády Róberta Fica (2007-2010 a 2012 až 2013, v lete 2014 došlo k pozastaveniu čerpania zo strany EK). Priemerné mesačné tempo čerpania bolo (za to isté obdobie) dokonca až o 94% vyššie.

Výsledky sú teda katastrofálne: Slovensko na konci programovacieho obdobia (2013) prekročilo ešte len 50%-nú hranicu. Z nových členských krajín bolo na tom horšie už len Rumunsko (ale napr. Estónsko 77%, Lotyšsko 74%, Litva 70%, Poľsko a ČR 64%).

Tak sa teda s odstupom 6 rokov (od dnes už historického výroku Róberta Fica) poďme pozrieť na to, ako to celé dopadlo:

Celý príbeh odštartovala EK ešte v novembri 2013, keď jej audítori uskutočnili na Slovensku audit. Výsledkom bol rozhodnutie o pozastavení platieb z eurofondov.

Komisia si vyhradila právo rozhodnúť o suspendovaní všetkých platieb z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, resp. rozhodnúť o finančných korekciách.

Následne som v septembri 2014 vo finančnom výbore parlamentu  presadil prijatie uznesenia, v zmysle ktorého minister Kažimír bude v mesačných intervaloch informovať výbor o objeme:

  • neuhradených žiadostiach o platbu z EK
  • neuhradených súhrnných žiadostiach o platbu do príjmov rozpočtových kapitol (majú negatívny dopad na hotovostný schodok rozpočtu)
  • korekcií, uplatnených v čerpaní eurofondov (to sú peniaze, ktoré sú definitívne pre SR stratené)

Naďalej ostávajú neuhradené žiadosti o platbu, pri ktorých pretrváva zablokovanie platieb v šiestich OP v objeme 656 mil. eur (OPIS 243 mil., ROP 25 mil., OP Výskum a vývoj 302 mil., OP Vzdelávanie 65 mil. a OP Zdravotníctvo 21 mil. eur)

Zablokovanie platieb spôsobuje nelikviditu programových účtov jednotlivých operačných programov.

A navyše, najnižšiu mieru čerpania (koniec roka 2014) máme práve v OP, ktoré sú pre Slovensko kľúčové, t.j. OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast  (52%) a v OP Vzdelávanie (61%).

Z balíka 11,5 miliardy eur, ktoré Slovensku pripadli v programovacom období 2007-2013, sme do konca januára 2015 vyčerpali 7,6 miliardy, čiže dve tretiny (65,58% oficiálny údaj MFSR). Je vysoko pravdepodobné, že Slovensku prepadne niekoľko miliárd eur. A nezabúdajme, že už sa začalo nové programové obdobie (2014-2020), čo zmenšuje pravdepodobnosť, že sa väčšia časť z nich ešte dočerpá.

Za prešustrované 4 miliardy eur Slovensko mohlo napr.:

  • postaviť jedenásť Univerzitných nemocníc (á 350 miliónov eur), alebo
  • postaviť tri obchvaty Bratislavy (á 1,3 miliardy eur), alebo
  • dokončiť diaľnicu BA – Košice, alebo
  • zvýšiť mzdu o 100 eur mesačne všetkým pracovníkom VS na obdobie 10 rokov

Pripomeňme si prepočet, ktorý urobila RRZ (Ľudovít Odór), ktorý hovorí o tom, že každé 1 euro, „ušetrené“ na kofinancovaní nečerpaných eurofondov, znamená rovnaké 1 euro výpadku príjmov štátneho rozpočtu. Tieto príjmy by štát mohol získať z DPH, zo spotrebných daní a z DPPO v prípade, že by sa euro-projekty realizovali.

Suma neuhradených súhrnných žiadostí o platbu za šesť mesiacov narástla z 526 miliónov eur (október 2014) na hrozivých 772 miliónov eur (marec 2015). A to minister Kažimír ešte v septembri 2014 tvrdil, že táto suma sa „vyvíja v čase“ a bude klesať tak ako bude prebiehať postupné odblokovanie platieb. Opak je pravdou!

Ku koncu marca 2015 je miera čerpania eurofondov len 7% (226 mil.) z celoročného plánovaného objemu eurofondov (3,3 mld. v štátnom rozpočte 2015).

Neschopnosť vlády v oblasti čerpania eurofondov spôsobuje nielen stratu príležitosti pre krajinu, ale je ekonomickou katastrofou.

A navyše, ak premiér a jeho ministri túto neschopnosť vedome zakrývajú, páchajú na občanoch Slovenska doslova ekonomickú vlastizradu.

V sobotných dialógoch SRO (21. marca) premiér Fico opakovane klamal, keď tvrdil, že korekcie a zablokované platby neznamenajú pre Slovensko žiadnu stratu, že tie peniaze zostávajú, citujem „na jednej kope“. Tak pravda je taká, že, citujem z vyjadrenia MFSR „počas zablokovania platieb nechodia úhrady z EK a nie je možné priebežne dopĺňať likviditu príslušného účtu certifikačného orgánu . . . nie sú do štátneho rozpočtu uhrádzané príjmy za zrealizované výdavky“ (koniec citátu). Takže:

1. Zablokované platby dočasne zvyšujú hotovostný schodok ŠR, 2. Peniaze z korekcií sa nesmú znovu-použiť na prioritné osy, v ktorých došlo k systémovým zlyhaniam (list DG Regio z 30. júla 2014) a po 3. Ak by aj peniaze zostávali „na jednej kope“ (ako tvrdí Róbert Fico), potom tá kopa nevyužitých eurofondov má aj tak neuveriteľných 3 – 4 mld. eur.

V minulých dňoch som sa s písomnými otázkami obrátil na Certifikačný orgán MFSR. V odpovedi uviedli, že nedisponujú informáciami a ani odhadmi:

  • Kedy a v akom rozsahu budú odblokované jednotlivé operačné programy (OP)?
  • Aká bude konečná výška finančných korekcií v jednotlivých OP? (koniec roka 2015)

Pripomeňme, že z a negociáciu odblokovania a korekcií zodpovedajú riadiace orgány.

  • Aká bude miera nedočerpania eurofondov za programovacie obdobie 2007-2013?

Premiér Fico by mal v oblasti riadenia eurofondov vyvodiť politickú zodpovednosť, jasne priznať vlastné zlyhanie a zastaviť eurofondový klondajk.

Neštandardná situácia si totiž vyžaduje neštandardné riešenia. Na prelome rokov 2011 a 2012 došlo k obdobnému zlyhaniu na Finančnej správe, kedy skolaboval celý informačný systém. Vtedajší prezident Gašparovič zriadil Monitorovací výbor, zložený z členov finančného výboru parlamentu. Vtedy som ako predseda tohto výboru vyčítal politické zlyhanie priamo Ivanovi Miklošovi. Toto je analogická situácia.

SKOK! preto navrhuje zriadenie Monitorovacej krízovej komisie pri finančnom výbore parlamentu. Komisiu by tvorili jeho 4 členovia (v paritnom zastúpení vládnych a opozičných poslancov), po 1 zástupvoci za Certifikačný orgán a Centrálnu koordinačnú jednotku a po jednom zastupcovi za každý zo 14 operačných programov. Komisia by v týždňových intervaloch monitorovala čerpanie eurofondov, neuhradené platby a výšku korekcií. Rovnako by kontrolovala plnenie krízového Akčného plánu pre eurofondy. Každé jedno zachránené euro prinesie úžitok všetkým občanom Slovenska.

Jozef Kollár

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?