Jozef Kollár: Štyri veci, ktoré vyriešia problém s Váhostavom

Autor: Jozef Kollár | 20.4.2015 o 0:09 | (upravené 20.4.2015 o 23:51) Karma článku: 11,98 | Prečítané:  14536x

Existuje riešenie. Ale až pri hlasovaní o jeho prijatí v parlamente sa ukáže skutočná politická odvaha. A súčasne sa ukáže, či sa politici (ešte) rozhodujú slobodne. Atmosféra sa uplynulý týždeň poriadne vyostrila. Stoličkový kabaret vyvolaný odvolávaním Fígeľa len odpútal pozornosť od podstaty veci. Je mi smutno z toho, že parlament sa dostal na úroveň, ktorá sa už ani nedá podliezť. Pravdepodobnosť nájdenia riešenia v takejto atmosfére sa totiž limitne blíži k nule.

Preto v utorok (21.4.) predložím  štvorbodový plán na riešenie kauzy Váhostav.

Riešenie, ktoré navrhla vláda, zaplatia všetci občania, nie tí ktorí to spôsobili. Peniaze, ktoré štát poskytne Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB), aby kúpila pohľadávky nezabezpečených veriteľov, budú nenávratne stratené.

Vládne riešenie počíta s tým, že SZRB si ich vymôže z budúcich ziskov Váhostavu, alebo kapitalizáciou pohľadávok (t.j. ich výmenou za akcie dlžníka). Toto očakávanie je na vode. Po prvé, dnes nikto nevie, kedy a či vôbec bude Váhostav ozdravený a schopný v budúcnosti generovať cash. A po druhé, na kapitálový vstup do podnikania Váhostavu štát potrebuje súhlas vlastníka. Inak to podľa platnej legislatívy ani nie je možné vykonať. A to už neriešim ekonomickú iracionalitu – načo budú štátu akcie krachujúcej firmy?

Za normálnych okolností sa štát nezúčastňuje procesu reštrukturalizácie. Je to záležitosť výboru veriteľov a súdov. Toto ale platí len v prípade, že zákon o reštrukturalizácii je vodotesný a nezneužíva sa. Ani jedno a ani druhé na Slovensku, žiaľ, neplatí. Preto je nutné prijať  špeciálny zákon „Lex Váhostav“.

Ak sa ale štát chystá „vložiť“ do procesu reštrukturalizácie (je to legitímne právo vlády, či sa nám to páči, alebo nie), potom musí chrániť verejný záujem. Štát sa chce procesu zúčastniť verejnými peniazmi, za ktoré odkúpi pohľadávky veriteľov. Potom tieto peniaze musí nutne chrániť a minimalizovať riziko ich straty. V opačnom prípade nechráni, ale poškodzuje verejný záujem.

V čom spočíva štvorbodový Program? Štát poskytne Váhostavu pôžičku, účelovo prísne viazanú na vyplatenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov (okrem schránok). A keďže pôžička pôjde z verejných zdrojov, špeciálnym zákonom sa zabezpečia nasledujúce štyri kroky:

A. Štát si zriadi záložné právo na všetky akcie Váhostavu a navyše, za špeciálne stanovenú cenu. To nie je to isté, ako kapitalizácia pohľadávok, o ktorej hovoril premiér. Záložné právo na akcie štát môže, ale nemusí využiť. Urobí tak v závislosti od úspechu, resp. neúspechu procesu ozdravenia dlžníka. Ak by štát kapitalizoval svoju pohľadávku, stal by sa nielen príjemcom budúcich ziskov dlžníka, ale (pozor!) prevzal by na seba navyše aj pomernú časť záväzkov dlžníka. A nakoniec, štát získa záložné právo aj na akcie všetkých entít „nad“ Váhostavom. Je to možné vykonať iba špeciálnym zákonom.

B. Štát sa posadí ako záložný veriteľ nie na majetok spoločnosti Váhostav, ten je už beztak celý založený v prospech bánk. Ale špeciálnym rozhodnutím prokuratúry (na základe špeciálneho zákona „lex Váhostav“) štát získa záložné právo na majetok všetkých spoločností a schránok nad Váhostavom. Samozrejme v prípade, ak sa tento majetok nachádza na území SR a vzťahuje sa naňho slovenská jurisdikcia.

C. Špeciálnym zákonom si štát vypýta osobné ručenie celým osobným majetkom vlastníkov nielen dlžníka (Váhostavu), ale aj vlastníkov spoločností „nad“ ním, pokiaľ sa na nich vzťahuje slovenská jurisdikcia.

D. Disclosure klauzula, t.j. odhalenie, resp. odkrytie úplne všetkých informácií o majetku vlastníka dlžníka (Váhostav a všetky entity „nad“ ním, až po úroveň konečného príjemcu výhod). Kľúčové sú najmä (ale nie len) informácie o tom, aké aktíva, resp. majetok tieto entity vlastnia, prípadne predávajú a za akú cenu. Rovnako tak všetky finančné transakcie s tretími stranami a v rámci ekonomicky prepojenej skupiny a ďalšie.

Toto by boli  nevyhnutné podmienky vstupu Váhostavu do Programu. Len v takomto prípade možno podporiť vstup verejných zdrojov do záchrany malých veriteľov a v konečnom dôsledku aj do záchrany dlžníka.

Keď vypukla v USA kríza, na podobných princípoch fungoval americký Program TARP (Troubled Asset Relief Program). Americká vláda vtedy zachraňovala banky (napr. Citigroup), poisťovne (napr. AIG), ale aj iné podniky (napr. General Motors). Americká vláda chránila verejný záujem. Vyhradila si právo byť odškodnená a investované peniaze mala prvotriedne zabezpečené. Práve preto náklady vlády na tento Program nevchádzali do verejného dlhu. A nakoniec, len málo sa vie o tom, že Program TARP skončil pre vládu USA dokonca ziskom vo výške niekoľkých miliárd USD.

Niekedy netreba vylamovať otvorené dvere. K tomu sú ale potrebné tri veci:

a) prestať robiť z parlamentu žumpu,

b) poznať kompetentné riešenia (podstatne väčších problémov) v iných krajinách a 

c) rozhodovať sa slobodne a so skutočným záujmom chrániť verejný záujem.

Bude preto zaujímavé sledovať, koľko poslancov tento návrh podporí.

PS Systémový program deviatich opatrení, aby sa kauza Váhostav už nikdy v budúcnosti neopakovala, som už na rokovaní parlamentu predložil a bude sa o nich ešte hlasovať. Ich stručný popis nájdete tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?