reklama

Jozef Kollár: Riziko rozpočtu 2016 je ukryté pod hladinou

Schodok pod 2% je dobrou správou. Mohlo to dopadnúť aj horšie. Ale kľúčové bude čeliť trom iným dlhom a záväzkom. A bez novéj ekonomickej paradigmy to nepôjde.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Vláda minulý týždeň schválila rozpočet. Tento rok vyberie na daniach a odvodoch o 485 mil. viac ako plánovala, napriek tomu schodok rozpočtu verejnej správy tento rok bude o 184 mil. vyšší ako plánovaný. Čiže celková medzera je 670 mil. EUR. Aj výdavky verejných financií (bez EÚ fondov) v roku 2016 dosiahnu oproti roku 2015 nárast o 1,43 % HDP. To znamená medziročne vyššie výdavky o približne 1 mld. EUR, uvádza sa priamo v rozpočte. 

To len potvrdzuje tézu, že miera prejedania príjmov je priamo úmerná blížiacemu sa termínu volieb. Ale tak tomu bolo doteraz vždy. Za akejkoľvek vlády.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozpočet verejnej správy na roky 2016 - 2018 je tým najlepším rozpočtom, aký kedy ľavicová vláda dala na stôl od vzniku Slovenska v roku 1993.

Klesá nezamestnanosť, znižuje sa dlh a deficit. A ak sa nestane nič mimoriadne v externom prostredí (migračná kríza, Ukrajina, Grécko, veľmi krehký rast celej eurozóny na úrovni len 1,8%), Slovensko môže mať v roku 2018 vôbec po prvýkrát vo svojej histórii vyrovnaný rozpočet.

Napriek tomu sa ani tento rozpočet nijako nevymyká z radu rozpočtov s prívlastkom premárnených príležitostí. Prečo?

Slovensko má za sebou celú dekádu premárnených príležitostí a (zdá sa) pred sebou dekádu stratenej generácie. Slovensko už 10 rokov prešľapuje na mieste. Ani ľavicové, ani pravicové vlády ostatnú dekádu neriešili tri kľúčové dlhy, ktoré krajina naďalej tlačí pred sebou a v blízkej budúcnosti im bude čeliť s rastúcou naliehavosťou:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Reformný dlh. Kľúčovo ide o sektory zdravotníctva, školstva a o reformu verejnej správy. Zdravotníctvo je dlhoročným generátorom dlhov, ktoré vláda raz za čas odpíše z peňazí nás všetkých a karavána ide ďalej. Školstvo je najmenej zreformovaným rezortom a potrebuje skokovitú zmenu a áno, vrátane zásadného zvýšenia miezd učiteľov. Vo verejnej správe máme už od roku 2008 nezmenenú armádu 360 tisíc zamestnancov. Máme veľmi veľa a veľmi slabo zaplatených ľudí. Priestor na plošné znižovanie počtu pracovníkov sa vyčerpal. Ale aj plošné zvyšovanie miezd (každému rovnakou mierou) odporuje základným zákonom ekonómie. A Slovensko (počtom obyvateľov niekde medzi Londýnom a Berlínom) neuživí 8 regionálnych vlád, takmer 3.000 miest a obcí a 21.000 poslancov mestských a miestnych zastupiteľstiev.

  2. Modernizačný dlh. Slovensko má dlhodobo poddimenzované obnovovacie a modernizačné kapitálové investície. Stačí si pozrieť cesty druhej a tretej triedy, nemocnice, stav budov etc..

  3. Implicitný dlh (vo výške 160 mld. EUR) a podmienený dlh (vo výške 12 mld. EUR). Implicitný dlh predstavuje rozdiel medzi budúcimi príjmami a budúcimi výdavkami, spojený najmä so starnutím obyvateľstva. Len v zdravotníctve to predstavuje sumu 101 mld. EUR, záväzky dôchodkového systému predstavujú 62 mld. EUR a potom tu máme podmienený dlh, napr. záväzky v medzinárodných inštitúciách 8,4 mld. EUR, medzinárodné arbitráže a ostatné súdne spory 3,5 mld. EUR.

Pre lepšiu predstavivosť, tá viditeľná časť ľadovca, tvorená schodkom rozpočtu klesá (pre rok 2018 je dokonca plánovaný vyrovnaný rozpočet), ale tá neviditeľná časť ľadovca, tvorená implicitnými a podmienenými záväzkami narastá.

Schodok rozpočtu je tá viditeľná časť ľadovca, nad hladinou. Skryté dlhy a záväzky sú neviditeľné, pod hladinou. A o to nebezpečnejšie, že uniknú pozornosti tvorcov politík.
Schodok rozpočtu je tá viditeľná časť ľadovca, nad hladinou. Skryté dlhy a záväzky sú neviditeľné, pod hladinou. A o to nebezpečnejšie, že uniknú pozornosti tvorcov politík. (zdroj: Jozef Kollár)

Implicitné a podmienené dlhy spolu tvoria -172 mld. EUR. Na strane druhej má štát aktíva (majetok) vo výške +3 mld. EUR. Rozdiel predstavuje čisté bohatstvo štátu, ktoré má zápornú hodnotu vo výške -169 mld. EUR.

Vzhľadom k tomu, že v bilancii štátu nie sú ocenené niektoré položky (ako napr. nerastné bohatstvo, ale na druhej strane ani enviromentálny dlh a ďalšie), viac ako absolútnu hodnotu čistého bohatstva štátu si treba všímať jej medziročnú zmenu. A práve medzi rokmi 2012 a 2013 došlo k zhoršeniu z -166,6 na -169,1. Teda čisté bohatstvo štátu kleslo o 2,5 mld. EUR. Údaj za rok 2014 ešte nie je k dispozícii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skryté dlhy a záväzky by mali byť jasným Damoklovým mečom, visiacim nad pokušením akéhokoľvek politika:

  • odkladať zásadné štrukturálne reformy (tie posledné sú z rokov 2004 a 2005)

  • rozkrádať verejné zdroje (v rebríčkoch korupcie sa stále umiestňujeme na čelných priečkách)

  • údržbárskym spôsobom spravovať Slovensko (znižovanie nominálneho schodku je fajn, ale problém je ďaleko širší).

V reakcii na globálny vývoj (rastúcu globálnu konkurenciu) a veľmi krehké pokrízové oživenie ekonomiky Slovensko potrebuje zásadné redefinovanie modelu ekonomického rastu, založeného na:

  • inováciách,

  • vzdelávaní a 

  • inkluzívnom raste (rovnomernejšia distribúcia bohatstva, vytvorenie silnej strednej príjmovej skupiny obyvateľstva, vyrovnávanie regionálnych rozdielov – bezdaňové zóny, etc.) 

Takže naplánovať na budúci rok schodok rozpočtu pod 2%, v roku 2018 dokonca vyrovnaný rozpočet a dlh pod 50%, je iste (samo o sebe) pozitívny počin. (Len pripomeniem, že od roku 2018 budú ochranné pásma ústavnej dlhovej brzdy každý rok klesať o 1 percentuálny bod a do roku 2028 klesnú zo súčasných 50% na 40% HDP).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Treba preto veriť, že tvorcovia politík po roku 2016 si budú uvedomovať horeuvedené tri typy dlhov, ktoré sú z hľadiska dlhodobej udržateľnosti pre krajinu podstatne dôležitejšie, ako len nominálne znižovanie rozpočtového schodku. (Aj keď, vďaka aj za to!)

A že v odpovedi na tieto výzvy nájdu kompetentné riešenia v novom modeli ekonomického rastu.

Jozef Kollár

Jozef Kollár

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O suverénnom, slobodnom a nezadlženom Slovensku. O efektívnom a hospodárnom používaní verejných zdrojov, ale najmä o záchrane trhu pred "záchranármi".• poslanec Národnej rady SR• podpredseda Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet• člen Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti• vedúci Stálej delegácie Národnej rady SR pri OECD v Parížičlen Výkonnej rady strany SKOK!Moja web stránkaMôj fan page Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu