Minister financií doslova uvádza:
„Najskôr k navýšeniu Eurovalu I. Podmienky boli vyrokované ešte Ficom a Počiatkom a všetky štyri strany novej koalície (vrátane SaS) súhlasili so vstupom Slovenska do tohto systému s tým, že bude mať efektívnu úverovú kapacitu 440 mld. eur. Následne sa ukázalo, že nemá, pretože niektoré krajiny (vrátane Slovenska) nemajú rating AAA. Preto je dnes nevyhnutné pôvodne uvažovaný objem záruk
zvýšiť.“
Na tomto najviac zaráža konštatovanie, že „následne sa ukázalo . . . “. To fakt máme uveriť tomu, že v čase zriaďovania Eurovalu 1 nikto v Bruseli nevedel, ktorá krajina aký má rating? Alebo inak. Nikto z bruselských úradníkov nevedel, že trhy ohodnocujú objem poskytnutých záruk cez rating krajiny, ktorá záruku poskytuje a následne zreálnia/zredukujú skutočnú úverovú kapacitu, krytú danou zárukou?
Ďalej autor píše:
„Euroval II (ESM) SaS taktiež odmieta, napriek tomu, že ide o systémové riešenie (akási európska obdoba Medzinárodného menového fondu – MMF) a že sme pri rokovaní o ňom presadili dve zásadné zmeny, ktoré nám prekážali pri Eurovale I – spravodlivejší distribučný kľúč, ktorý znižuje účasť Slovenska a účasť privátneho sektora na riešení situácie v problematických krajinách. Teda zabezpečenie toho, aby sa na riešení problémov predĺžených krajín nepodieľali len daňoví poplatníci, ale aj súkromní veritelia, najmä banky.“
K tomu sa žiada dodať dve poznámky. Po prvé prirovnávať Euroval 2 k MMF a navyše ho označiť za systémové riešenie je veľmi povrchné a nesprávne. Podiel/kvóta Slovenska v MMF je 427,5 mil. SDR, čo predstavuje 477,8 mil. EUR. Náš príspevok do Eurovalu 2 má predstavovať 659 mil. EUR v hotovosti, avšak ďalších 5,1 mld. EUR v zatiaľ nešpecifikovanom pomere záruk a hotovosti (tzv. kapitál na zavolanie), teda celkom 5,7 mld. EUR, čo je 5,1 mld. SRD a teda takmer 12-násobne viac, ako náš vklad v MMF!!!
Po druhé, ako je to s avizovanou účasťou súkromného sektora jasne dokumentujú prebiehajúce diskusie, spojené s aktiváciou finančných prostriedkov pre Grécko v rámci Eurovalu 1. Najprv bolo takmer nemožné presvedčiť Francúzsko o akejkoľvek účasti privátneho sektora. Keď sa to Nemecku nakoniec podarilo, bolo dohodnuté, že účasť bude len dobrovoľná. A dôvod? Aby to trhy nepokladali za tzv. novú úverovú udalosť a ratingové agentúry nevyhlásili platobnú neschopnosť Grécka. Nakoniec aj na mäkkej/dobrovoľnej účasti súkromného sektora sa len veľmi ťažko hľadá zhoda. Odkiaľ teda tá istota, že Euroval 2 už bude fungovať systémovo, t.j. lepšie? A rozdiel najväčší: v prípade MMF žiadna krajina neručí za záväzky inej krajiny.
A nakoniec autor konštatuje toto:
„A do tretice k novej gréckej pôžičke. Ak sa dnes ktokoľvek tvári prekvapene, že mandát na jej prípadné schvaľovanie má minister financií a jeho zástupca v EFSF, tak zrejme nevie, čo schvaľoval parlament na jeseň minulého roka . . . Richard Sulík a jeho strana vyrážajú otvorené dvere. Na podmienkach, za ktorých by sme mohli novú grécku pôžičku schváliť, a o tom, že o tom budeme rokovať v parlamente, sme sa v koalícii v zásade dohodli už pred dvoma týždňami. Išlo o účasť privátneho sektora, účasť MMF, záväzok privatizácie, ručenie pôžičky kolaterálom a politickú dohodu medzi koalíciou a opozíciou v Grécku. Jediný názorový rozpor existoval pokiaľ ide o metódu účasti privátneho sektora.“
Chcem uistiť (nielen) autora, že veľmi dobre vieme, čo schvaľoval parlament v jeseni minulého roka. Rovnako vieme, že minister financií má mandát sám odsúhlasiť aktivovanie finančných prostriedkov z Eurovalu 1 pre Grécko. Toto nikto nikdy nespochybnil. Ale rovnako vieme, že v tak závažných rozhodnutiach, by malo byť v záujme každého vyjednávača mať krytie svojho rozhodnutia v podobe silného mandátu parlamentu. Verím, že aj v záujme ministra financií.
Nakoniec vítam, že je záujem naprieč politickým spektrom diskutovať o takejto závažnej téme v parlamente. Diskusii by iste prospelo zverejnenie detailnej správy Trojky (EK+ECB+MMF) o zisteniach dodržiavania podmienok Programu zo strany Grécka.
