„Nejde o nič viac a o nič menej, ako o posilnenie Európy. O fiškálnej únii už iba nehovoríme, ale začíname ju tvoriť. Ktokoľvek, kto by povedal, že na konci roka 2011 budeme prijímať veľmi vážne a konkrétne kroky v smere Európskej fiškálnej únie s kompetenciami vymožiteľnosti, ešte pred pár mesiacmi, by sme ho označili za blázna“. Tieto slová predniesla nemecká kancelárka Merkelová minulý týždeň v nemeckom Bundestagu. Situácia je vážna a riešenia európskych lídrov nabrali skutočne bláznivé tempo.
Silné rozpočtové pravidlá nesporne vítame. Podporujeme preto obidva navrhované nové právne akty: Posilnenie hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré čelia vážnym problémom s ohľadom na stabilitu eurozóny a Spoločné opatrenia na monitoring a hodnotenie rozpočtových plánov a zabezpečujúce korekciu nadmerných deficitov členských štátov eurozóny.
Rovnako podporujeme, aby účasť privátneho sektora bola zapracovaná do trvalého eurovalu. Pripomínam, že obdobný postoj zaujíma aj minister Mikloš, aj keď na zasadnutí parlamentného Výboru pre európske záležitosti vyhlásil, že tým nebude podmieňovať prijatie dohody ako celku.
Nepodporujeme nasledovné kroky:
1. Fiškálnu úniu v zmysle vytvárania Európskeho ministerstva financií
2. Vydávanie spoločných eurodlhopisov – tie by úplne vymazali výchovnú funkciu finančných trhov a umožnili by nezodpovedným krajinám a vládam parazitovať na zodpovedných krajinách
3. Pokusy o harmonizáciu daní (začína to návrhmi na harmonizáciu daňových základov, nasledovať bude snaha o harmonizáciu daňových sadzieb a skončí to zavádzaním nových európskych daní – napr. európska DPH, európska enviromentálna daň, etc.)
4. Rozviazanie rúk ECB v riešení dlhovej krízy cez neobmedzené nákupy toxických dlhopisov predĺžených krajín
5. Zrušenie práva veta v rozhodovacích procesoch
Zostaňme na chvíľu pri poslednom bode. Ako povedal dnes na tlačovej konferencii predseda SDKÚ – vývoj generuje takýto tlak (zrušenie práva veta), musíme byť rozumní. To ma zamrazilo prvýkrát. A predseda pokračoval slovami – ak dôjde k otvoreniu Lisabonskej zmluvy, nie je čas na referendá. Zamrazilo ma druhýkrát. Čo všetko sa ešte musí stať, aby sa skončila servilnosť niektorých slovenských lídrov?
Ak pod európskou fiškálnou úniou rozumieme silné rozpočtové pravidlá, vynucovanie dodržiavania týchto pravidiel a ak majú byť vynútiteľné, potom za ich nedodržanie musia nasledovať plne automatické sankcie – takúto fiškálnu úniu plne podporujeme.
Ale chceme referendum všade tam, kde dochádza k odovzdaniu významnej časti kompetencií národných štátov. V takomto prípade by totiž išlo o obmedzenie národnej suverenity. V tak závažnej veci sa odvolávať na nedostatok času, na neúspešnosť väčšiny doterajších ľudových hlasovaní (s výnimkou r. 2004 – referendum o vstupe Slovenska do EÚ), na odporúčajúci charakter tejto najvyššej formy demokracie, dokonca označiť referendum za alibizmus, je prejavom nedôvery politikov v seba samých. Je prejavom slabosti. Ak jedného dňa budeme súčasťou Zväzu európskych post-demokratických republík, pýtať sa na názor ľudí už bude neskoro.
Ak sa národné parlamenty ohýbajú pred rozhodnutiami nevolených inštitúcií, je to demontáž demokracie. Toto nepovedal žiaden hazardér, ani dobrodruh, ani extrémista a ani populista (ako sa nás snažia onálepkovať naši politickí súperi). Toto tvrdí vo svojej najnovšej knihe Jan-Werner Mueller, profesor politológie na Princetone v USA.
