Súkromní investori si odpíšu viac, ako sa pôvodne predpokladalo (53,5%) a pri výmene dlhopisov získajú nižší ročný výnos (od 2% do 4,3%). ECB sa úplne vzdá výnosov z gréckych dlhopisov (ktoré nezákonne nakúpila) a tiež si odpíše stratu vo výške 12 mld. eur. Čiže do záchrany Grécka sa už začína zapájať popri súkromnom aj verejný sektor. Zástupcovia Trojky budú trvalo prítomní v Aténach a budú dohliadať na plnenie úsporných programov, privatizácie a na to, aby na účte boli permanentne blokované prostriedky minimálne na zaplatenie trojmesačných úrokov z verejného dlhu.
Existuje aj pesimistický scenár udržateľnosti gréckeho dlhu, ktorý uvádza vo svojej správe Trojka. Podľa neho bude ešte aj v roku 2020 grécky dlh na úrovni 160% HDP (teda presne tam, kde je dnes) a Grécko bude potrebovať dodatočných 245 mld. eur pomoci, čo je takmer dvojnásobný balík, ako bol schválený v noci. Ani šéfka IMF nevedela potvrdiť, akou sumou sa na novom programe bude podieľať IMF.
Nezodpovedná ruleta, tentokrát aj s účasťou Slovenska, sa teda roztočila.