Z dielne ministerstva financií boli navrhnuté a schválené zmeny, ktoré v súčte za tri roky (2015 až 2017) presunú 841 miliónov eur od firiem do rúk štátu. Ak k tomu pripočítame príjmy z ponechania sadzby DPH na 20% vo výške 734 miliónov eur, potom štát za tri roky zinkasuje naviac-príjmy od občanov a firiem vo výške približne 1,5 miliardy eur.
Aby ste si toto číslo z množstvom núl vedeli predstaviť, uveďme, že štát vyberie na všetkých daniach ročne približne 9 miliárd eur, takže poriadne si prilepší. Ak je na strane štátu znamienko „plus“, potom na strane firiem je zákonite znamienko „mínus“.
Veľkosť toho „mínusu“ je rovnaká, ako keby vláda zvýšila sadzbu dane z príjmu právnických osôb z 22% na 25%. Ide o skryté zvyšovanie daní, z ktorého sa má zaplatiť „Churchillov“ sociálny balíček (ako nedávno prezident Zeman nazval nášho premiéra).
Niektoré z návrhov sa podarilo „zastaviť“ a minister ustúpil (vypadol napr. známy zoznam kosačiek a zostal zachovaný dnešný status quo), niektoré sú naopak na hrane ústavnosti (odpisovanie budov) a preto pripravujem podanie na Ústavný súd.
Ale kľúčové je niečo úplne iné. Po prvé, daňový systém považujem za nástroj komparatívnych výhod Slovenska a preto ho treba meniť chirurgickým skalpelom, v žiadnom prípade nie kladivom. A po druhé, naviac-príjmy by sa mali používať výlučne na kvalitnejšie verejné služby, na znižovanie deficitu a dlhu, alebo by sa mali vracať do ekonomiky v podobe znížených daní a odvodov.
Táto vláda ich však požije na krytie neproduktívnych výdavkov. Počnúc vlakmi zadarmo a končiac kúpou stratovej matky SPP. A to do volieb určite pribudnú ďalšie podivné prekvapenia z dielne sociálnych inžinierov.
